Je to stav,
ktorý si my ľudia často neuvedomujeme, ale veľmi výrazne ovplyvňuje naše
konanie- je to základ emocionálneho života.
Aj ja v týchto dňoch mám taký stav nevedomia!
Sme zatvorení doma, medzi stenami svojho bytu, sledujúc len telku a správy,
koľko pribudlo nových prípadov. Na sieťach sa všade píše, ako máme byť
zodpovední, ale viacerí nie sme, posudzujeme, odsudzujeme, kritizujeme, bojíme
sa, niektorým je to jedno, ignorujú to, akoby sa ich to netýkalo…majú z toho
úsmevné príbehy, kolujú vtipy….áno, humor lieči!
Ale s mierou! A toto určite nie je vtip!
Ak však neviem, čo ma čaká, čo čaká moje deti, aké to bude, ako dlho to ešte bude trvať, prichádza strach, dostáva sa pod kožu… Uvedomila som si, že v noci dobre nespím, myšlienky mi ulietajú, premýšľam o tom, či sme zdraví, či ten „drobec vírus“ na nás niekde napriek opatreniam neskočil? Počúvam dych svojho manžela, uši nastražené na deti v detskej izbe. Nevedomie! Nevedenie- neviem, čo to je, nepoznám to, neviem, ako to eliminovať. Moje telo ide na autopilota. Emócie strachu a obáv hrajú prím. Je to tým, že nevieme, čo bude a výrazne to ovplyvňuje našu existenciu. Z čoho budeme platiť účty, hypotéky, poplatky, faktúry…? Určite mi dá každý za pravdu, že aj samotný pobyt doma je skúška nervov, odvahy, empatie, sily vzťahov, skúška porozumenia, spolupatričnosti…byť spolu 24 hodín denne, deň za dňom stále v tom istom prostredí s tými istými ľuďmi, bez kontaktu s ostatnými, bez možnosti ísť si vyvetrať hlavu medzi ľudí, ísť do divadla, kina, do kaviarne na pokec s kamoškou…a nevedieť, ako a KEDY to skončí? Niekde som čítala, že po tejto povinnej karanténe vzrastie počet rozvodov alebo demografická krivka (stúpne pôrodnosť) 😊 Ktovie? Nie je to vylúčené…ALE! Povedzme si úprimne, čo nám to dáva? – tento strach, obavy, izolácia, stres…plodí to len ďalšie negatívne emócie (ak to my sami dovolíme). A to teda neslúži nikomu a ničomu k dobru. Zmeňme teda tento stav nevedomia za VEDOMIE!
Uvedomujme si, že teraz tých „24/7“ pár dní po sebe
(možno týždňov) je ten SPRÁVNY ZÁKLAD, ktorý robíme sami pre seba, pre naše
deti, PRE NAŠE KRAJŠIE „ZAJTRA”- že VEDOME sedím doma, trávim čas s deťmi,
manželom, modlím sa a verím, že to všetko dobre skončí. VEDOME si uvedomujem,
že toto bude základ lepšieho zajtrajška. Teraz sa overia naše kvality, naše
vlastnosti, naše silné stránky. Berme to
tak, že teraz je čas na to urobiť si poriadok. Nemyslím len poriadok doma , ako
umyť okná, povymetať všetky kúty ( aj keď aj to je skvelá psychohygiena 😊). Urobme si
poriadok aj vo svojich hlavách, v mysliach. Teraz je priestor na to, aby
sme sa zamysleli nad prioritami života, nad hodnotami, ktoré sú skutočne
dôležité. Povymetajme kúty svojej mysle. Teraz máme čas venovať sa okrem
svojich blízkych, aj sami sebe. Môžeme čítať knihy, alebo ich aj písať, spievať
(nielen v sprche), tancovať, kresliť, maľovať, tí zručnejší šiť (vďaka za
vás a vaše rúška), skrátka, je tu priestor na rozvoj svojich talentov. Boh
nám dal každému nejaké talenty. Niektorí ich využívajú, ale niektoré spia ešte
niekde pod povrchom. Zobuďme ich! Dajme si odpoveď na otázku: Čo by ma
v týchto dňoch a za daných okolností urobilo šťastnou/ šťastným? Ako
si viem skvalitniť svoj život medzi štyrmi stenami a spríjemniť si ho?
Ja odpoveď mám- to, že sa môžem smiať- ZDRAVO a veselo, ja, môj manžel i deti.
Ak budem seriózne pristupovať k aktuálnej situácii, budem zodpovedná, tak sa môžem naozaj smiať, lebo tí, na ktorých mi záleží a ktorých milujem, sú zdraví tiež a viem, že vedome prečkáme toto obdobie spoločne.
Priatelia, zamilujme sa do života, dajme si do vázy čerstvé kvety, pustime si do domovov čerstvý vzduch, čítajme knihy, trávme čas rozhovormi, vytvárajme si hodnotné spomienky, urobme si fotky, smejme sa spoločne- nech jediná naša bolesť je z toho, ako sa nám natriasa bránica zo smiechu.
A na záver slová Christiana Morgensterna:
„Smiech a úsmev sú brány, ktorými sa dá do človeka prepašovať mnoho dobrého.“
Tak buďme pašerákmi šťastia! 😊
